Každý sa v živote môže dostať do situácie, keď bude potrebovať advokáta. Sú situácie, v ktorých nutnosť zastúpenia advokátom v konaní určuje zákon, ale tiež také, kedy zákon takéto zastúpenie nevyžaduje.
Do druhej menovanej skupiny situácií, čiže do takých, pri ktorých zákon nevyžaduje zastúpenie advokátom, patria aj rôzne spory v oblasti pracovného práva. Avšak to, že zákon niečo nevyžaduje, neznamená, že to treba ignorovať.
Problémom pracovného práva totiž je, že zorientovať sa v tejto oblasti môže byť (a častokrát aj skutočne je) zložité. Dôvod je prostý, pracovné právo predstavuje relatívne širokú oblasť sporov, ktorých riešenie vie byť komplikované najmä vtedy, keď je potrebné vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti niekoľko na seba nadväzujúcich zákonov, právnych predpisov, či kolektívnych zmlúv.
Popritom netreba zabúdať ani na právnu úpravu týkajúcu sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane ochrany pred požiarmi a tiež na legislatívu týkajúcu sa hygieny, ochrany osobných údajov, či kontrolnej činnosti Inšpektorátu práce. Je toho skrátka dosť.
Okrem toho, že pokrývaná oblasť je naozaj široká, je tu ešte jeden pádny dôvod, prečo je dôležité, aby vás zastupoval v oblasti pracovného práva právnik. Na jeho ilustráciu si môžeme pomôcť príkladom.
Pomerne častou situáciou je, že zamestnávateľ ukončí pracovný pomer so zamestnancom a ten sa domnieva, že zamestnávateľ tak neurobil v súlade so zákonom. Tým pádom ide (podľa zamestnanca) o neplatné skončenie pracovného pomeru.
Zamestnancovi tak neostáva nič iné, len to riešiť súdnou cestou, avšak často má protistrana (v tomto prípade zamestnávateľ) svoj vlastný právny tím, resp. si advokáta zaobstará. Ak chce mať takýto zamestnanec na súde šancu uspieť, potrebuje tak aj on sám schopného advokáta, inak sú jeho šance prakticky nulové.