Menu
KOKAVA NAD RIMAVICOU – Obrastený brečtanom trochu pripomína zakliaty zámok z rozprávky o Šípkovej Ruženke. Zatiaľ čo tá však má šťastný koniec a napokon v nej všetko dobre dopadne, v prípade kaštieľa v Kokave nad Rimavicou je jeho osud veľmi otázny. Túto historickú stavbu sme sa rozhodli predstaviť v dvoch článkoch, tento prvý je zameraný na súčasnosť kaštieľa, v druhom si priblížime jeho históriu.
Chátrajúci, avšak napriek tomu krásny objekt sme si v poslednom období bližšie pozreli trikrát. Prvý raz to bolo koncom apríla 2020, teda na jar, keď sa príroda ešte len prebúdzala. Podotýkame, že priamo do kaštieľa sme ani raz nevstúpili, hoci by to vôbec nebolo ťažké, keďže vtedy nebol oplotený a na celej stavbe len ťažko nájdete zasklené okno či zavreté dvere.
Článok pokračuje pod reklamou
„Zákaz vstupu na stavbu!“ privítal nás nápis na pomaly sa rozpadávajúcej drevotrieskovej tabuli na fasáde. Jej autor chcel ešte niečo dodať, zrejme v zmysle, že je to životu nebezpečné, zvyšok nápisu sa však už vplyvom počasia rozpadol. V každom prípade sme uposlúchli a na stavbu nevstupovali, iba sme ju obišli dookola.
Bol to veľmi smutný pohľad. Cez vybité okná sa dá nahliadnuť priamo do objektu s ošarpanými stenami, popadanými trámami a odlupujúcou sa omietkou z plafónu, pod ktorou sa objavuje tŕstie, na ktoré bola kedysi nahadzovaná. Vidieť tiež výklenok pre črepové kachle, ktoré už dávno kdesi zmizli. Novodobejším prvkom sú modré kachličky, pozostatok socialistickej "prestavby". Všetok je postriekané nápismi v rôznych farbách, objavujú sa aj pokusy o grafiti.
Zadná časť kaštieľa ponúka prakticky rovnaký obraz. Pri pohľade na mohutné „antické“ stĺpy si nevdojak predstavujeme, aký krásny pohľad to musel byť v časoch, keď sa stavba ešte skvela v plnej kráse. Opäť nahliadame cez slepé okná dovnútra, tentoraz vidíme pozostatky po niekdajšom požiari a prepadnutú podlahu. Pred úplnou skazou zatiaľ kaštieľ chráni hrdzavejúca plechová strecha, hoci svoj bol s nepriazňou počasia už kde-tu prehráva a vidieť stopy po zatekaní.
Druhýkrát sme sa na kaštieľ pozreli takmer presne o rok neskôr, koncom apríla 2021. Za ten čas tu došlo k viacerým viditeľným zmenám. Neradujte sa, nešlo o rekonštrukciu, objekt bol iba oplotený a pribudli nové tabule informujúce o zákaze vstupu.
Článok pokračuje pod reklamou
Najviditeľnejšou zmenou bolo zbúranie balkóna či malej terasy na priečelí objektu. Všímame si tiež degradujúci roh stavby na južnej strane, kde chýba časť dažďového zvodu a voda tak stenu postupne ničí. Jedinými obyvateľmi kaštieľa sú bociany, ktoré majú hniezdo na jeho komíne.
Naša zatiaľ posledná návšteva je v polovici augusta 2021. Práve vtedy, počas vrcholiaceho leta, nadobúda kaštieľ svoj rozprávkový vzhľad. Bujná vegetácia pokrýva jeho celé južné krídlo i zadný trakt až po strechu. Stavba pôsobí tajomne a na to, aby ste sa do nej dostali odzadu, by ste skutočne potrebovali meč princa z rozprávky.
Bohužiaľ, hoci zeleň na kaštieli vyzerá vskutku zaujímavo a fotogenicky, aj ona prispieva k jeho rýchlejšiemu chátraniu. Ak v budúcich rokoch nepríde záchrana, na vyše dvestoročný kaštieľ už môžu zostať len spomienky…
Históriu kaštieľa a spomienky niektorých Kokavčanov prinesieme v druhej časti článku, ktorá vyjde na portáli Echoviny.sk o niekoľko dní.
