Menu
V našom regióne výnimočná funkcionalistická architektúra, ale i nezvyčajný oltár spojený s kazateľnicou.
Aj tým sa vyznačuje evanjelický kostol v Rimavskej Píle, mestskej časti Tisovca, ktorý zároveň patrí k najnovším svätostánkom v našom kraji, keďže má „len“ 70 rokov.
Už z diaľky tento chrám zaujme nezvyčajnou stupňovitou strechou, ale v plnej kráse jeho detaily vyniknú až pri pohľade zblízka. „Svojím charakteristickým, výrazne kubizujúcim tvaroslovím vychádza zo silnej vlny národného štýlu 20. rokov 20. storočia. Dosiaľ dostupné dokumenty však dokladajú oveľa neskorší dátum vzniku stavby, ktorej realizácia spadá do vojnových 40. rokov (projektant arch. Anton Kučera z Prahy) a chrám bol vysvätený až v roku 1950,“ uvádza na svojej internetovej stránke Pamiatkový úrad (PÚ) SR.
Dodáva, že ide už o tretiu stavbu chrámu na danom mieste - prvý drevený kostol nahradil v roku 1777 murovaný chrám. Tieto slová potvrdzuje i kaplán Vladimír Vančík, podľa ktorého bol prvý kostol zrejme zbúraný pre zlý technický stav a druhý bol nahradený súčasným funkcionalistickým chrámom. „Pôvodný kostol už veľkosťou nepostačoval, pretože do Píly chodievali na omše aj veriaci z neďalekej Hačavy,“ vysvetlil kaplán.
Pri prehliadke chrámu nás upozornil aj na ďalšiu zaujímavosť - nezvyčajný oltár spojený s kazateľnicou, ktorá v iných svätostánkoch zvykne stáť samostatne, bokom od oltára. V Rimavskej Píle je však toto miesto pre farára priamo za oltárom, ktorý si otvorí okienko s motívom tzv. Božieho oka a z neho sa prihovára veriacim.
Keďže kostol je relatívne nový, nenájdeme v ňom nástenné maľby či iné historické artefakty typické pre gemerské gotické kostoly, ale jeho ďalšou zaujímavosťou je napríklad vykurovanie. To je možné podľa kaplána realizovať buď klasickými kachľami na drevo, alebo naftovou pecou.
V zime sa však bohoslužby konajú zväčša vo vedľajšej modlitebni. „V kostole sú Služby Božie len cez Vianoce, teda Štedrý večer a Prvý i Druhý sviatok vianočný,“ konkretizoval Vladimír Vančík, pôvodom Hnúšťan, ktorý v Rimavskej Píle pôsobí od novembra, vďaka čomu má R. Píla po niekoľkých rokoch opäť svojho kňaza.
Treťou zaujímavosťou je veža kostola. Už v úvode sme spomínali jej nezvyčajnú strechu, ale za zmienku stojí i prístup na ňu. Zatiaľ čo v iných starších kostoloch v regióne sa dá na veže vystúpiť väčšinou len po úzkych drevených schodištiach či neraz vratkých rebríkoch, na Píle je možné na vežu vstúpiť pohodlne po pevnom betónovom schodisku.
Kostol bol postavený z milodarov a zbierok, do ktorých výrazne prispeli i „Amerikánci“. Teda vysťahovalci alebo ľudia, ktorí dočasne odišli za more za prácou. Svedčí o tom i nápis odliaty na tele jedného z rimavskopílskych zvonov:
„Já lásky bratrskej darej jsem, jež svojeť rukou podala,
Já lásku hlásám Vám hlasem jak z Ameriky se ozvala……
Ži z viery v Bohu...volá hruď, Slaviaňom do své smrti buď…!"
Podľa PÚ SR súčasná budova kostola svojím exteriérom odkazuje na klasickú architektúru, tvarovo abstrahovanú modernou estetikou. „Prvok diamantových okien, výrazný trojuholníkový štít s reliéfom kalicha nad arkádovou chodbou a najmä stupňovitá helmica veže dávajú stavbe jej nezameniteľný charakter. Kvalitne prevedené interiérové vybavenie je štýlovo jednotné, jedinečný dizajn bieleho oltára so svietidlami dopĺňajú mosadzné lustre a nástenné svietidlá, či mosadzná krstiteľnica,“ opisuje úrad vnútro svätostánku.
Ten napriek svojmu mladšiemu veku určite stojí za návštevu a jeho pamiatkovú hodnotu podčiarkuje i zámer PÚ SR navrhnúť na zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR.
Za prehliadku chrámu, pútavý výklad a čas, ktorý nám venoval, ešte raz ďakujeme p. kaplánovi Mgr. V. Vančíkovi. Rovnako ďakujeme miestnym obyvateľom, ktorí nás na neho nakontaktovali.
