Menu
Vzácne prírodné územie s krasovými javmi, dve jaskyne, vodnú nádrž, historickú oboru, ale aj návršie, kde kedysi stála pevnosť a pôsobisko rozprávkara Pavla Dobšinského.
To všetko môžu uvidieť návštevníci náučného chodníka Drienčanský kras pri obci Drienčany.
„Drienčanský kras je veľmi zaujímavé územie, keďže vytvára taký ostrovček medzi Slovenským a Muránskym krasom. Takže sa tam udržiavajú teplomilné a suchomilné rastliny a živočíchy. Sú tam tiež úžasné jaskyne, napríklad 1570 metrov dlhé Podbanište s vzácnymi živočíchmi, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete, ako napríklad chrobák Duvalius gemeriensis,“ načrtol pre TASR Ľudovít Gaál zo Štátnej ochrany prírody SR.
Medzi hlavné zaujímavosti Drienčanského krasu patria podľa neho jamkovité škrapy. „Okrem Slovenského krasu sa hádam ani nikde inde na Slovensku nevyskytujú v takom krásnom vývoji. Sú tam tiež suché doliny či ojedinelý prepadový závrt, ktorý vznikol prepadnutím jaskynného stropu Veľkej drienčanskej jaskyne. Je to úplný unikát, ktorý však treba vyčistiť od náletovej zelene, pretože takto zarastený nevynikne,“ podotkol Gaál.
Pri Drienčanoch sú podľa neho zaujímavé aj typické krasové jazierka. „Vyššie nad nimi sú nepriepustné usadeniny, splachované do závrtov. Upchajú pukliny a mikropukliny na ich dnách a zostane tam jazierko,“ vysvetlil ich vznik. Mnohé pozoruhodnosti Drienčanského krasu je podľa neho možné lepšie pozorovať práve v zime, keď napríklad výhľad na krasové jamy nezakrývajú výhľad listy stromov.
Dodal, že práve na priblíženie zaujímavostí Drienčanského krasu, ktorý má rozlohu len 16 kilometrov štvorcových, vytvorili ešte v roku 1989 spomínaný náučný chodník. V roku 2002 ho rozšírili o ďalšie zastavenia až k susednej dedine Teplý Vrch. Celková dĺžka chodníka je tak 7,5 kilometra s prevýšením 55 metrov. Je tiež možné absolvovať iba kratší úsek so začiatkom aj koncom v Drienčanoch, ktorý obsahuje 12 z celkovo 15 stanovíšť chodníka.
