Menu
Vzdať úctu zosnulému ľudovému rezbárovi Dušanovi Šarkanovi z Vrboviec bude cieľom podujatia Pri vrbovskom betleheme, ktoré sa v obci začne v piatok 11. decembra o 10.30 h. TASR o akcii informovala Stanislava Zvarová z Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote.
„Deti z folklórneho súboru Lieskovček budú prezentovať koledy a vianočné vinše. Nebude chýbať ani ukážka betlehemskej hry a na tradičné pastierske hudobné nástroje zahrá Milan Katreniak z Tisovca,“ uviedla Zvarová. Podujatie sa odohrá priamo vo dvore domu vo Vrbovciach, kde umelec žil a kde dodnes stojí jeho drevený betlehem. Ten patrí medzi najväčšie vyrezávané betlehemy na Slovensku a obsahuje viacero drevených sôch v nadživotnej veľkosti.
Dušan Šarkan sa rezbárstvu venoval viac ako 30 rokov a jeho sochy sa nachádzajú vo viacerých obciach regiónu. Vyrezávať zvykol aj na tradičnom folklórnom podujatí Klenovská rountouka a niekoľko jeho drevených skulptúr s rozprávkovou tematikou stojí v obci Drienčany, kde 24 rokov pôsobil známy slovenský zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Dobšinský.
Dušan Šarkan *1952 – †2014 – Vyštudoval Strojnícku fakultu v Bratislave, pracoval ako odborný referent hygieny a odpadového hospodárstva. Popri práci sa venoval svojim záľubám, medzi ktoré bezpochyby patrilo drevo. Niekoľko rokov viedol dialóg s drevom, skalou a mramorom. Pozorne vnímal okolitý svet, absorboval podnety a premietal si ich vo svojom vnútornom „kine“. Keď prišiel ten správny okamih, uzavel sa do dielne v rodičovskom dome vo Vrbovciach, aby v tichu vyznievali jeho pocity, ktoré prenášal do sôch a reliéfov. Na to, aby mohol tvoriť, potreboval rodinné zázemie, slnko, priestor a pohodu. Tematika jeho prác siahala od sakrálnych motívov cez historické výjavy po námety späté s prírodou. Inšpiráciu čerpal z obdobia osídľovania nášho územia Slovanmi a prenikania kresťanstva. Z týchto inšpirácií stvárnil Gorazda, kráľa Svätopluka. Tvorivú atmosféru si vytváral cez deň. Každý námet v ňom zrel, aby mohol zozbierať úrodu svojej tvorivosti. Prepracovával sa cez štúdie, kresby a plastiky k horizontu sebazdokonaľovania a vyjadrovania tých svetov a námetov, ktoré vyvreli na povrchu jeho vnútra. Na ploche nechával vyniknúť rezbársky rukopis opracovania dlátkom. (Zdroj: Martin Mešša: Kresané do dreva)
